O čarovnom starčekovi

Autor: Matúš Kollárik | 25.11.2015 o 16:53 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  80x

Šiel som do Žiliny pozrieť svojich spolužiakov zo strednej. Prišlo mi zvláštne, že sú ešte v škole ked sa im 2-ročka už dávno skončila. Vošiel som do triedy a pozdravil ich.

Učiteľke som povedal, že si sadnem dozadu  a budem pozorovať čo sa učia. Ona však navrhla aby som prečítal 60 strán nejakého odborného textu za 5 minút. Pozerám sa na tie papiere a hovorím si toto fakt nedám. Nezaujímavé a samé odborné výrazy. Radšej mám jednoduchú ľudskú reč. Rozlúčil som sa s nimi a pobral som sa do preč. To som, ale ešte nevedel aká cesta ma ešte čaká.

Kráčam centrom mesta a po polhodinke chodenia som sa ocitol v časti v ktorej som nikdy nebol. Okolo mňa boli žlté hradby a predo mnou úzka ulička. Vošiel som dnu. Cestička klesala až do tmavého suterénu. Slepá ulička. Idem teda hore schodmi a prišiel som na nejakú povalu.

Stratil som sa.

Na povale len samé haraburdy, ale uložené tak ako keby ich niekto dôkladne naaranžoval. V tom sa začne dymiť z malého stolčeka. Chytá ma panika a snažím sa ho uhasiť. Ale čím viac sa snažím, tým viacej dymí. Naraz ma napadne nechať ho tak. Stolček zrazu prestane dymiť a je v stave ako keby sa nič nestalo. Kde som sa to ocitol?

V tom vidím, že v streche tej povaly je kukátko. Ako keby ma niekto pozoroval. Podídem bližšie, kukám cez kukátko a oproti sebe vidím škridlovú strechu. Preskočím na ňu. To už sa ale oproti mne objaví starček. Ide z neho pohoda a pokoj. Pozerá sa na mňa tými šibalskými očami a hovorí mi:

Tam, kde si, je sliepka.

Žiadnu tu ale nevidím a pýtam sa ho kde je. Ale keď sa pozriem bližšie, tak v škridľovej streche sa skrýva obraz tej sliepky. Treba sa dívať z iného uhlu. Starček mi hovorí, že som zvládol jeho hru. Ta prvá bola o ne-robení. O zachovaní kludu a pokoja. Dym bol obraz strachu a nebezpečenstva, ktorý stačilo nechať tak. Nič nerobiť. Keby som sa ho snažil silou mocou uhasiť, zhorel by som tam. Tá sliepka mala za úlohu naučiť ma vidieť veci z iného pohľadu, dívať sa inak.

Poďakoval som starčekovi. On mi vraví, nech si dáme ešte na pamiatku selfíčko. V tom vyjde z domu jeho manželka. Na hlave má také páčo ako Albert Einstein len 10-krát väčšie. Ide ma rozpučiť od smiechu. Starenka sa smeje tiež. Dávame ešte selfíčko s ňou a ja s nimi lúčim.

V tom zazvoní zvonček pri dverách a ja sa zobudím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?