reklama

O čarovnom starčekovi

Šiel som do Žiliny pozrieť svojich spolužiakov zo strednej. Prišlo mi zvláštne, že sú ešte v škole ked sa im 2-ročka už dávno skončila. Vošiel som do triedy a pozdravil ich.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Učiteľke som povedal, že si sadnem dozadu a budem pozorovať čo sa učia. Ona však navrhla aby som prečítal 60 strán nejakého odborného textu za 5 minút. Pozerám sa na tie papiere a hovorím si toto fakt nedám. Nezaujímavé a samé odborné výrazy. Radšej mám jednoduchú ľudskú reč. Rozlúčil som sa s nimi a pobral som sa do preč. To som, ale ešte nevedel aká cesta ma ešte čaká.

Kráčam centrom mesta a po polhodinke chodenia som sa ocitol v časti v ktorej som nikdy nebol. Okolo mňa boli žlté hradby a predo mnou úzka ulička. Vošiel som dnu. Cestička klesala až do tmavého suterénu. Slepá ulička. Idem teda hore schodmi a prišiel som na nejakú povalu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stratil som sa.

Na povale len samé haraburdy, ale uložené tak ako keby ich niekto dôkladne naaranžoval. V tom sa začne dymiť z malého stolčeka. Chytá ma panika a snažím sa ho uhasiť. Ale čím viac sa snažím, tým viacej dymí. Naraz ma napadne nechať ho tak. Stolček zrazu prestane dymiť a je v stave ako keby sa nič nestalo. Kde som sa to ocitol?

V tom vidím, že v streche tej povaly je kukátko. Ako keby ma niekto pozoroval. Podídem bližšie, kukám cez kukátko a oproti sebe vidím škridlovú strechu. Preskočím na ňu. To už sa ale oproti mne objaví starček. Ide z neho pohoda a pokoj. Pozerá sa na mňa tými šibalskými očami a hovorí mi:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tam, kde si, je sliepka.

Žiadnu tu ale nevidím a pýtam sa ho kde je. Ale keď sa pozriem bližšie, tak v škridľovej streche sa skrýva obraz tej sliepky. Treba sa dívať z iného uhlu. Starček mi hovorí, že som zvládol jeho hru. Ta prvá bola o ne-robení. O zachovaní kludu a pokoja. Dym bol obraz strachu a nebezpečenstva, ktorý stačilo nechať tak. Nič nerobiť. Keby som sa ho snažil silou mocou uhasiť, zhorel by som tam. Tá sliepka mala za úlohu naučiť ma vidieť veci z iného pohľadu, dívať sa inak.

Poďakoval som starčekovi. On mi vraví, nech si dáme ešte na pamiatku selfíčko. V tom vyjde z domu jeho manželka. Na hlave má také páčo ako Albert Einstein len 10-krát väčšie. Ide ma rozpučiť od smiechu. Starenka sa smeje tiež. Dávame ešte selfíčko s ňou a ja s nimi lúčim.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom zazvoní zvonček pri dverách a ja sa zobudím.

Matúš Kollárik

Matúš Kollárik

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Čo o mne napísať? Som obyčajný človek, ktorý túži byť vnútorne slobodný. Píšem, hrám, premýšľam, robím blbosti, rád sa smejem a sem-tam na mňa padne aj hustý oblak melanchólie. Zoznam autorových rubrík:  Cesta uzdraveniaUnbásneNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu